„Zdravie si užíva na dôchodku, za prácou doteraz nedal bodku.
K tomu stíska heligónku
niekedy doma, a hlavne vonku“
- zaznelo v sobotu v jednej vinšovnej piesni, ktorú gratulanti zaspievali jubilantovi, pánovi Ladislavovi Michálkovi z Holíča. Sedemdesiatnik oslávil svoje narodeniny v kruhu svojej rodiny a priateľov.
O muziku sa zaujímal už v detstve. V rodnej dedine v Uníne nevynechal žiadnu tancovačku, jeho miesto však nebolo na parkete, ale pri kapele. Ako mládenec mal malú perleťovú dvojradovú Hohnerku. S obľubou nám rozpráva historku ako s partiou rovesníkov išli do lesa a heligónka nemohla na výlete chýbať: „ Povyliezali sme na tie najvyššie stromy a tam sme sa bavili, spievali a popíjali. Smerom hore to s harmonikou išlo dobre, ale pri zliezaní som sa nechal vyhecovať a harmoniku som hodil zo stromu dole. Našťastie sa za popruhy zachytila na konári stromu a tak sa nerozbila ...“
K aktívnemu hraniu na heligónke sa znova dostal až v dôchodkovom veku, a akoby chcel dobehnúť všetky tie roky, v ktorých boli prioritou iné veci, zobral tréning s plnou zodpovednosťou a nasadením.
Medzníkom bolo prvé vystúpenie na Stretnutí heligonkárov na Myjave v roku 1998. O tri roky neskôr sa stal jedným z prvých členov Klubu priateľov heligónky v Senici, kde si zlepšil hráčske schopnosti. V súčasnosti hrá pre radosť svojho okolia a heligónka nesmie chýbať pri žiadnej príležitosti. Okrem toho doprevádza mužský spevácky zbor ECHO a ženskú spevácku skupinu LUNA z Holíča.
A my z klubu Lacovi želáme aby mu zdravie naďalej slúžilo ako doteraz a aby ešte dlho naťahoval mechy heligónky.
