utorok 1. decembra 2009
Miroslav Buzrla postúpil do celoslovenského kola Festivalu hudobného folklóru [video]
Celkom bolo pripravených 26 hudobných a speváckych čísiel a keďže už sa jednalo o krajské kolo, ktoré napredovalo na okresné kolá tak aj úroveň tu bola vyššia. Účinkujúci tu vyše dvoch hodín prezentovali svoj domáci folklór. Ich výkony celú dobu sledovala odborná porota z národného osvetového centra na čele s Paedr. Angelou Vargicovou.
Poslaním tohto podujatia je aktivizovať vedúcich a členov hudobných zložiek folklórnych kolektívov k samostatným výstupom, k vyhľadávaniu, spracúvaniu a interpretácii hudobno-folklórneho materiálu a taktiež podpora existencie a činnosti hudobných folklórnych kolektívov a sólistov.
Jediným účastníkom z radov Klubu priateľov heligonky v Senici bol skaličan Mirslav Buzrla, ktorý nám o akcii povedal:
„...Už na zvukovej skúške bolo počuť výborné spevácke a aj muzikantské výkony. To človeka vždy zneistí, ale na druhú stranu je rád, že sa môže s nimi na jednom pódiu vystriedať. Bolo počuť aký folklór je v trnavskom kraji a aký je rozmanitý, keďže sa rozprestiera od hraníc s Moravou až po hranice s Maďarskom. Ono v skutočnosti, vždy človeka poteší ak sa jedná o súťaž, keď postúpi ďalej, ale tu išlo aj o tú skúsenosť s inými kolektívmi, pozrieť sa, vypočuť si ich vystúpenie. A samozrejme pre mňa ako pre vedúceho a súťažiaceho je dôležitý a významný aj seminár s odborníkmi, ktorí sa v praxi pohybujú. Ako folklorista si s nimi človek môže porozprávať o problémoch v choreografiách či pri výbere folklórneho materiálu. Touto cestou sa im chcem za ich prácu a čas poďakovať a poďakovanie patrí aj Národnému osvetovému centru, že takéto podujatie organizuje.“
Miro Buzrla uspel aj v tomto kole a postúpil do celoslovenského kola, ktoré sa bude konať 4.-6. júna 2010 v Habovke. K tomuto úspechu mu gratulujeme a želáme aby sa mu darilo aj vo finále.
piatok 13. novembra 2009
"Hrajú aj ženy a dievčatá, ale neberú sa na javisko" - hovorí jediná žena v KPH.

Pani Celleryová, prezraďte nám, aké je to byť jedinou ženou v klube?

Príjemné, mám ich všetkých rovnako rada. Veľa som sa od nich naučila o vystupovaní na javisku.
Prečo je podľa Vás hra na heligónku obľúbená viac u mužov?
Vďaka Bohu, prežila som s mojím „orchestriónom „veľa krásnych chvíľ. Hrajú aj ženy a dievčatá, ale neberú sa na javisko.
Heligonka je súčasťou Vášho života od detstva. Ako často a v akých chvíľach beriete heligonku do rúk?
Hrám temer denne. Pri hraní sa dá vrátiť sa do minulosti, plakať, aj modliť sa, no a treba cvičiť. Rada robím ľuďom radosť. Jednej skupine obyvateľov nášho domova dôchodcov hrávam ako terapiu. I keď už všeličo zabudli, spievať ešte vedia.
Je o Vas známe, že heligonku vozíte so sebou na každú dovolenku či výlet. Ako daleko ste spolu boli a ake boli reakcie okolia?
Hudba nepozná hranice, je dobrým dorozumievacím prostriedkom. Keď sme s manželom spievali v zbore Cantiléna , večer po vystúpeniach prišla na rad moja heligónka. Najďalej to bolo v San Sebastian, Marseille, Brémy, Nebra a bez Cantileny to boli dovolenky v Grécku, Mödlingu, bližšie a živšie to bolo vo Velkých Pavloviciach. Dobrodružná bola aj plavba loďou po Baťovom kanáli. Poslucháči prijímali moju hru s úsmevom, prípadne si pospevovali so mnou.

Váš repertoár je výnimočný, čo máme možnosť vidieť na Vašich vystúpeniach, kde nás stále prekvapujete výberom z rôznych žánrov. Sú také pesničky, o ktoré by ste chceli Váš repertoár ešte rozšíriť?
Áno, lákajú ma nové piesne. Ktorú sa naučím spievať, tú aj zahrám - bez nôt.
Aký je Váš heligonkársky sen?
Mám zopár heligonkárskych snov. Prvý sa volá Stála heligonkárska scéna Anky Celleryovej, kam by si chodili zaspievať či zahrať aj mladí. No ešte som nepožiadala o zastrešenie žiadneho súkromného podnikateľa.
V poslednom čase Vás často na podiách vidíme v spoločnosti dalšich heligonkárov. Prezraďte nám niečo viac o tejto Vašej aktivite.
Svoje zoskupenie nazývame Heligonkári Anky Celleryovej. Je otvorené pre kohokoľvek, kto vie hrať a splní moje podmienky.
Text: vmi, Foto: www.senline.sk
nedeľa 8. novembra 2009
Noví členovia klubu
streda 30. septembra 2009
Heligonkárom robil „predskokana“ Pavol Hammel
Keďže prišiel do Holíča neplánovane, zo svojho času mu venovali „Senickí heligonkári“, s ktorými si zahral i holíčan Ladislav Michálek. Heligonkári však nezostali návštevníkom pivných slávností nič dlžní a pre veľký úspech niekoľko piesní pridali.

Text: Miroslava Otrísalová
štvrtok 24. septembra 2009
K tradíciám patria aj heligónky

Výstava fotografií mapujúcich činnosť troch zariadení v Senici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja potrvá do 2. októbra.
Text: Miroslava Otrísalová
streda 23. septembra 2009
Heligónky sú v Gbeloch žiadané.

O tom, že heligónky mali v Gbeloch veľký úspech svedčilo ďalšie pozvanie na 17. septembra. Výborná zábava v podaní heligonkárov Ladislava Michálka a Miroslava Zálešáka (Erik Otrísal kvôli školským povinnostiam nehral) bola pre gbelských dôchodcov „to pravé orechové“ a preto si ich objednali už dopredu.
20. októbra budú hrať jubilantom a 25. novembra „Katarínam“.
Text: Miroslava Otrísalová
sobota 29. augusta 2009
Predhodové posedenie pri heligónke v Kunove

Text a foto: branislav.grimm@zoznam.sk
pondelok 10. augusta 2009
Dušan Praženka - heligonkárska legenda z Podbranča

utorok 19. mája 2009
Heligonky "Stanček Rudolf"

Všetkým členom klubu ale aj ostatným heligonkárom a priateľom heligonky dávame do pozornosti novú webovú stránku s heligonkami značky Stanček Rudolf.
piatok 24. apríla 2009
18. stretnutie heligónkarov v Myjave [rozhlasová reportáž]

sobota 21. marca 2009
Nevšedné podoby prútia.

Sprievodným podujatím bola i súťažná výstava Netradičných výrobkov a kuriozít vyrobených z prútia. Návštevníci tak mali možnosť nielen obdivovať výrobky, ale i anketovým hlasovaním rozhodnúť o poradí a víťazoch súťaže. Pre žiakov základnej školy pripravili organizátori z Obecného úradu Rudník a Centra tradičnej kultúry Myjava zaujímavé tvorivé dielničky.
Stretnutie košikárov sprevádzal bohatý kultúrny program, v ktorom vystúpil divadelný spolok z Priepasného, deti z Materskej škôlky z Rudníka, folklórny súbor Brezovan z Brezovej pod Bradlom, s ktorým vystúpil v rámci prezentácie košikárskeho umenia aj Ing. Ján Zeman a hudobná skupina Netradičný folklór z Vrbového. O dobrú náladu sa po celý deň staral hudobný súbor Senickí heligónkari pod vedením Mgr.Pavla Grimma.
Starosta obce Rudník, Bc. Jaroslav Ferianec na záver podujatia vyhodnotil nielen súťaž prútikárov, súťaž o netradičné výrobky z prútia, ale i súťaž O najkrajšiu predzáhradku v obci za rok 2008. Záverečný neutíchajúci potlesk návštevníkov bol zaslúženou odmenou pre organizátorov za prípravu nádherného podujatia, ktoré spojením umenia kultúrnych súborov a majstrov prútikárov vytvorilo neopakovateľnú atmosféru spolupatričnosti hudby, tanca, hovoreného slova so šikovnosťou rúk ľudových majstrov, ktoré vytvárajú i netradičné nádherné výrobky z prútia.
Mgr.Branislav Grimm
pondelok 9. februára 2009
Janko Kudri bol človek, z ktorého vyžarovala dobrosrdečnosť a láska. [video]

Dnes ich stráži ako oko v hlave jeho rodina – manželka a štyri deti. Z nich len jeden - mladší syn Radovan zdedil hudobný sluch, ale intenzívne sa hre na heligónku nevenuje. Len občas niektorú z tých, ktoré po otcovi zostali prevetrá …
V časoch, keď mohol Ján Kudri rozdávať svoj jedinečný talent a nadanie nebola heligónka tak populárna a neboli stretnutia heligonkárov. Až v pokročilejšom veku vystupoval na verejných akciách a spolu s Pavlom Grimmom bol spoluzakladateľom „Klubu priateľov heligónky“ v Senici, ktorý si však užil len 3 roky. Ján Kudri zomrel náhle a bez rozlúčky 12. 3. 2003.
Pavol Grimm, autor knihy „Škola hry na heligónku“ o Jánovi Kudrim napísal:… „Hneď od prvého stretnutia, v roku 2001, sme si boli blízki nielen vekom, ale i podobným štýlom hry na heligónku a repertoárom. Janko Kudri pracoval aj v Čechách a tu sa stretával s mnohými výbornými českými heligonkármi. Odpozoroval a postupne si osvojoval štýl ich hrania. Niekoľko krát mi povedal, že vždy sa učil len od lepších. Zaujímal ho hlavne prednes a precítenie hranej melódie. Toto sa odzrkadľovalo na jeho hre. Dôsledne dbal na využitie dynamiky a dodrženie tempa prednesenej skladby. Zvlášť sa to prejavovalo v oblasti populárnej hudby, ktorú mal veľmi rád. Základ jeho hry však tvorili ľudové piesne zo Záhoria, moravské, české, ale rád si zahral i ruské a majstrovsky vedel zahrať niekoľko tirolských piesní. Veľmi často pri hre používal ozdobný prvok glissand. Využíval ho podľa nálady, atmosféry a hernej situácie. Okrem toho mal niekoľko svojich „univerzálnych“ medzihier, ktoré vsúval do hry pri ľudových valčíkoch a polkách. Táto hra vyžaduje výborný hudobný sluch, dobrú techniku hry a zmysel pre improvizáciu – vytvoriť medzihrou krátku novú melódiu. Janko Kudri bol človek, z ktorého vyžarovala dobrosrdečnosť, láska, ochota poradiť a pomôcť. Takýto zostáva v našich spomienkach a srdciach...“
Text: Miroslava Otrísalová, Foto a video: Libor Kubíček