nedeľa 14. januára 2018

Z futbalistu telom i dušou – heligonkár


Tomáša Poláka z Radošoviec možno považovať za hráča. Najskôr hrával za rodnú obec futbal, na výpomoc si odskočil do neďalekých Duboviec. Po ukončení aktívnej činnosti zase hráva na heligónku.
To prvé mu išlo akosi prirodzene, veď chlapci z dediny sa zvyčajne ako prvé vyberú na ihrisko. K hraniu na heligónke sa musel dopracovať svojou usilovnosťou a vytrvalosťou, keďže so samotnou hrou na ňu začal v pokročilom veku.
Bavilo ho spievať, bol vodcovskou osobnosťou v kabíne mužstva, keď si zanôtili po víťaznom zápase, či pri oslavách životných jubileí spoluhráčov. Jeho snom však bolo naučiť sa hrať na heligónke. Najviac ho to k tomuto nástroju ťahalo počas zimných mesiacov, keď po večeroch nebolo čo robiť. A tak keď zavesil fubalové kopačky na klinec, intenzívnejšie sa začal zaujímať o hru na heligónke.

Pomocná ruka od Pavla Grimma

Získal si kontakt na heligonkárov v Senici a pomocnú ruku mu podal ten najpovolanejší, samotný Pavol Grimm, zakladateľ Klubu priateľov heligónky (KPH) pri MsKS v Senici a autor viacerých knižných publikácií o hre na heligónke, jednou z nich je aj známa Škola hry na heligónku, uznávaná mnohými skvelými hráčmi na tento nástroj.


„Tomáš prišiel ku mne po prvýkrát začiatkom decembra 2013 a hneď ma na ňom upútal jeho obrovský záujem o hru na tento krásny nástroj, čo je veľký predpoklad úspechu,“ zaspomínal na začiatok spolupráce s Tomášom Pavol Grimm. „Začínali sme prakticky od samého začiatku. Keďže ešte nemal vlastný hudobný nástroj, zapožičal som mu svoju heligónku. Chodieval ku mne dvakrát do týždňa, robil veľké pokroky a do vianoc už vedel hrať Tichú noc.“ 
Keď už bolo u Tomáša badať výrazné zlepšenie, pozval ho Pavol Grimm do Klubu priateľov heligónky v Senici, čo mu opäť pomohlo k ďalšiemu zlepšovaniu sa a napredovaniu. Tu sa spoznal aj s viacerými heligonkármi z okolitých obcí. Svoje sily spojil najmä s Dominikom Staškom z Oreského, Vladimírom Michálkom so Skalice, ale aj so Skaličanom Tiborom Kutálkom, s ktorými si spoločne pri rôznych príležitostiach zahrajú. Tibor je známy hokejista, odchovanec HK 36 Skalica a aj dvojnásobným majstrom Slovenska v dresoch Košíc i Nitry. Na vystúpenia do rôznych miest ich väčšinou pozývajú kamaráti i usporiadatelia.
„Spoločne sme začali vystupovať v roku 2014. Vystupujeme v ľudových krojoch, každý máme vlastný kroj z obce odkiaľ pochádzame. Môj radošovský mi ušila staršia sestra, za čo by som sa jej chcel aj touto cestou srdečne poďakovať,“ hovorí Tomáš Polák, ktorý má k folklóru kladný vzťah. Zaujíma sa o kultúrne aj spoločenské dianie vo svojej obci. Je členom speváckeho súboru Radošovjané, ktorý príležitostne doprevádza aj na heligónku.
K uctievaniu krásnych tradícií vedie aj svoje dve dcéry, ktorým takisto zabespečil vlastné kroje, do ktorých sa radi pri rôznych podujatiach v obci obliekajú, ako napr. dožinky či slávnosti Sv. Hurbana v radošovských vinohradoch. Dnes si už s nimi každoročne na Vianoce pri stromčeku za doprovodu heligónky zaspievajú Tichú Noc.

Heligonkár, ale aj výrobca heligóniek

Tomáš Polák sa živí stolárčinou. A práve táto profesia nedala spať Pavlovi Grimmovi. „Presvedčil som Tomáša, keďže je od fachu, aby skúsil aj výrobu heligónky. Keď to dokážu hocijaký majstri od železa, určite by to dokázal aj on.“ 


Lenže kde a ako začať, keď s tým nemal žiadne skúsenosti. Bol by to z jeho strany veľký krok do neznáme. „Napriek tomu ma táto ponuka však oslovila, keďže sa zo mňa stal ´blázon´ do heligónky. Navštívil som viacerých známych výrobcov heligóniek, či už na Slovensku, v Čechách a tiež pána Nováka až v slovinskej Ljubljane. Tento pán nemal predo mnou žiadne tajnosti, ochotne mi pomohol, poradil, poukazoval výrobnú halu a dokonca som si odtiaľ priviezol plný kufor komponentov na výrobu heligónky,“ hovorí Tomáš Polák.

Heligónka ako dar

Keď sa Pavlovi Grimmovi blížila okrúhla osemdesiatka, zahrali na neho najbližší poriadnu „habaďúru.“ Manželka vedela o jeho túžbe po novej heligónke. Nahovorila mu však, že mu do daru kúpila krásny samovar, no v skutočnosti v krabici od samovaru bola novučičká heligónka. Po rozbalení daru boli veru v jeho očiach aj slzy. A túto heligónku pre neho vyrobil práve Tomáš Polák. „Času nazvyš sme nemali. Veľmi mi s tým pomohol Elígius Štepanovský zo Senickej heligónky, chýbajúce veci sme zohnali v Novej Bani u pána Číka a s okrasnými vecami mi helfol môj kamarát Karol Václav. Nakoniec sa nám termín stihnúť podarilo. Vidieť radosť v očiach pána Grimma bolo mojou odmenou i poďakovaním za všetko, čo ma naučil,“ aj takto vyjadril poďakovanie svojmu učiteľovi T. Polák. život vdýchol aj staršiemu nástroju, ktorý si v dezolátnom stave priviezol z Moravy a treťou je tá, s ktorou sa sám postaví pred vďačné obecenstvo a je na nej aj jeho meno.

Tomáš Polák svoje mimopracovné záujmy spojil s folklórom. Prajeme mu, aby mu vydržal čo najdlhšie, veď Slovensko a jeho jednotlivé regióny potrebujú viac takýchto zanietených ľudí, ktorí by naše bohaté kultúrne tradície, výrazný a zaujímavý folklór dôsledne udržiavali čo najdlhšie a prenášali z generácie na generáciu.

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Dobrý deň, ďakujem za pekný článok. Tomášovi prajem veľa pekných zážitkov s heligónkou a pánovi Pavlovi Grimmovi veľa zdravia a šťastia do ďalších rokov plodného života.

Tibor Baláž, Nitrianska heligónka.