piatok 27. mája 2011

Publikácia o dejinách heligónky od Pavla Grimma (PhDr. Peter Michalovič)

V minulom roku ukončil Mgr. Pavol Grimm prácu na knihe Heligónka - Dejiny diatonickej harmoniky, a hoci konkrétna výskumná práca trvala vyše päť rokov, je zrejmé, že autor sa chcel podeliť s čitateľmi o svoje bohaté poznatky, ktoré ho sprevádzali a sprevádzajú po celý jeho muzikantský život.

V etnomuzikológii – slovenskej i českej - ešte aj dnes rezonuje zásadná otázka, čo je vlastne ľudový nástroj! Ak sa viac prikladá dôraz na jeho pôvod, ako je tomu u staršej generácie reprezentovanej Alexandrom Buchnerom, Ladislavom Lengom, ktorí publikovali svoje práce v 50. a 60. rokoch minulého storočia, tak je pomenovanie ľudový nástroj výstižné, pretože zaň považovali inštrumenty, ktoré si zhotovuje dedinský ľud vlastnoručne a zostávajú v jeho používaní dlhšiu dobu. Ak chceme zdôrazniť funkciu, repertoár, herný štýl, už tento názov nie je dostatočný, výstižnejší by bol názov nástroj ľudovej hudby, teda také nástroje (inštrumenty), ktoré boli, alebo sú používané v ľudovej hudobnej praxi. A treba upozorniť na to, že už dávno sa nechápe v tejto súvislosti slovo ľudové ako paralela k slovu dedinské. A toto všetko si Pavol Grimm dostatočne uvedomuje a v knihe o heligónke na str. 55 píše: „Považujem ju za ľudový nástroj, ktorá si po svojom vzniku získala čoskoro na našom území veľkú obľubu. Píše si stále svoje dejiny... Táto publikácia uľahčí prácu ďalším pokračovateľom písania nových dejín heligónky!”

Náš najznámejší a medzinárodne uznávaný etnomuzikológ prof. Oskár Elschek má ešte v podtitule knihy Slovenské ľudové píšťaly z roku 1991 uvedené Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny; nie náhodou, ba práve kvôli takým nástrojom, ako je heligónka, teda továrensky vyrábaným, aby ich mohol tiež zaradiť do systematiky verzie H-S (t.z. medzinárodne najuznávanejšia systematika hudobných nástrojov vypracovaná organológmi E. M. v. Hornbostelom a C. Sachsom) doposiaľ známych slovenských ľudových hudobných nástrojov: heligónka teda patrí do skupiny voľných aerofónov – so sústavou prierazných jazykov. Toto zatriedenie je vytvorené na základe toho, čo vytvára zvuk u jednotlivých nástrojov. Avšak Pavol Grimm si všíma v úvodných častiach knihy najmä rôzne konštrukčné postupy a vynálezy, ktoré historicky viedli až k rôznym typom harmoniky a heligónky, ako ich poznáme dnes. Po prečítaní týchto častí knihy (Predchodcovia harmonikových nástrojov, Nástroje na princípe chvejúcich sa kovových jazýčkov, Diatonická ústna harmonika, Diatonická mechová harmonika, Vývoj diatonickej harmoniky, Nemecký a viedenský model), kde sa autor venuje akýmsi predchodcom harmoniky a heligónky – zistíme, aké nesmierne pestré, nejednoznačné a mnohokrát náhodilé môžu byť dejiny hudobných nástrojov, a v prípade heligónky to obzvlášť platí. Samozrejme, že ako jeden z autorov školy hry na heligónku neobišiel ani túto didaktickú problematiku (Školy hry na heligónku a ich propagácia, Slovenské školy na heligónku) a uvádza v knihe všetky najdôležitejšie od tej prvej z roku 1834 od Adolfa Müllera. Pri hodnotení práce súčasných výrobcov heligónok v posledných častiach knihy (Heligónky na Slovensku, Výroba heligónok na Slovensku) zúročil Pavol Grimm veľmi vhodne muzikantskú autopsiu, všíma si totiž takých vecí a maličkostí, ktorých si všimne už iba skúsený muzikant. Ako odľahčenie textov plných historických faktov a muzikologicko-technologických súvislostí uvíta určite čitateľ kapitolku spomienok Ing. Dušana Praženku (1930 - 2009), tohto svojrázneho zberateľa a neúnavného patriota z Podbranča, ktorý si svoju životnú púť bez heligónky nevedel predstaviť.

Prednedávnom vyšiel v časopise Záhorie (4, 2010, str. 16-20) článok Hudobný život v starom Kunove a jeho posledný muzikant z pera ďalšieho významného kunovského pisateľa a mimochodom aj učiteľa Vladimíra Jamárika. Spomínaným „posledným kunovským muzikantom“ nemal byť nikto iný, ako práve Pavol Grimm! Ale slúži mu ku cti, že nechce, aby to tak skončilo, že on bude tým „posledným” a po ňom už potopa..., ba práve vydaním knihy o dejinách heligónky si určite zabezpečil svojich nasledovníkov a verím, že aj ďalších muzikantov.

Uvedenie knihy Pavla Grimma sa konalo v Kultúrnom dome v Senici 30. marca 2011, podujatie uvádzal Mgr. Braňo Grimm, syn autora, s odborným slovom vystúpil muzikológ Záhorského múzea v Skalici PhDr. Peter Michalovič, v programe sa predstavili najmladší zástupcovia muzikantskej generácie rodiny Grimmovcov a sám autor publikácie Pavol Grimm s členmi hudobného zoskupenia Senickí heligonkári a tiež v duu s výborným hráčom na ústnu harmoniku Pavlom Rehušom z Prietrže. Knihu pokrstili s autorom prednostka Mestského úradu v Senici JUDr. Katarína Vrlová a majiteľ tlačiarne Parangon, s.r.o. Ľudovít Lisý.

Súčasťou publikácie sú dobové i súčasné fotografie a výrazne sa na publikácii, už na prvý pohľad pripomínajúcej typické mechy harmoniky, podpísal svojím tvorivým prístupom ku grafickej úprave publikácie výtvarník a grafik Milan Mikula a senické vydavateľstvo RECO, s.r.o.

V závere knihy autor píše: „Úprimná vďaka každému, kto sa podieľa na rozvoji a obľúbenosti heligónky na Slovensku!“ A k nim sám autor knihy Pavol Grimm určite a právom patrí!

Autor článku: PhDr. Peter Michalovič, muzikolog
Zdroj: Vlastivedný časopis Záhorie 2/2011 

Žiadne komentáre: