utorok 2. novembra 2010

Rakúska jedinečnosť - MUSIKANTENSTAMMTISCH.

Pred nami sa črtal krásny víkend, na ktorý sme sa ako vždy tešili už od pondelka. Na sobotu sme boli Vladkom a Mirkou pozvaní na Musikantenstammtisch. Slovo Stammtisch sme si nevedeli preložiť, ale pán Google nám odpoveď veľmi rýchlo poskytol. Je to pravidelné stretnutie priateľov s rovnakým záujmom... tentokrát šlo o hudbu (v našom prípade o heligonku).
V sobotu doobeda sme chytro urobili, čo bolo okolo domu potrebné a podvečer sme sadli do auta plní očakávania z neznámeho. Nevedeli sme si predstaviť kde ideme, akých ľudí stretneme, a či nás vôbec prijmú priateľsky. Po dvoch hodinách cesty sme konečne dorazili do Kútov, posledného mestečka pred hranicami a už o pár minút nato sme boli v Rakúsku u pána Reinharda, malými uličkami a cestami v tme sme putovali ďalej... až kým sme nedorazili do milej priestrannej krčmy, pripomínajúcej naše „srdcublízke“ 80.-te roky.
Miestnosť bola plná hudbychtivých priaznivcov, stoly jednoducho a prakticky ozdobené, nálada príjemná.
O pár minút všetko začalo.... na scénu prišla kapela s pre nás netradičným zložením hudobných nástrojov - Reinhard hral na heligonke, jeho brat na píšťale, ich sestra Eleonóra hrala na nástroji zvanom hackbret, pripomínajúcom náš cimbal, neskôr pribudla hráčka na kontrabas a energický Wolfgang, s gitarou. Boli sme veľmi milo prekvapení z jemnosti a ladnosti tónov. Hudba bola tichá (my zvyknutí na silu heligónky a hlasu speváka), jemná, miestami sme sa cítili ako pred niekoľkými storočiami na krásnom zámku.
Takto sa vystriedali ďalšie skupiny hudobníkov, medzi nimi sa krásne vynímali „babky“ hrajúce na nevšednom nástroji (o ktorom sme do dnešných čias len počuli) - citare. A všetci hrali pre nás v „rovnakom“ rytme valčíka, pomaly, citlivo...ale krásne.
Zahanbiť sa nedala ani najmladšia 10 ročná účastníčka, vystupovala po prvý krát a jej vystúpenie skončilo potleskom prítomných.
Vystúpiť prišli aj ich kolegovia zo Štajerska a vtedy sálou zavládlo nespútané rýchle tempo, silná hudba na čele s hackbretom a heligonkou. Boli sme prekvapení tou odlišnosťou hudby v regiónoch.
A konečne došlo k „medzinárodnej výmene tónov“ a vystúpili naši slovenskí chlapci s ich krásnymi zvučnými nástrojmi. V sále zavládlo prekvapenie, údiv a vystúpenie bolo nakoniec ukončené búrlivým potleskom. Najväčší úspech mala naša pesnička Horenka, horenka, hora, spievala ju spoločne celá sála ...no najviac pán Wolfgang, ktorý z nej bol viac než unesený.
Samozrejmosťou bola zákulisná medzinárodná výmena nástrojov, testovanie hlasov a basov krásnych a jedinečných heligoniek .... v neposlednej rade skúška rýchlosti prstov.
Chlapci vyskúšali „rakúšanky“ a naopak. Nakoniec sa všetci zhodli že tá ICH vlastná je tá naj!
Stretnutie bolo príjemné, prinieslo nám nielen veľa zážitkov ale aj nových priateľov a ďakujeme kamarátom z Holíča za ich pozvanie.

Evka a Jozef Rybárovci, Dežerice

Žiadne komentáre: