sobota 29. augusta 2009

Predhodové posedenie pri heligónke v Kunove

V sobotu podvečer, 23.augusta, sa v Kultúrnom dome v Kunove uskutočnilo už v poradí ôsme predhodové posedenie pri heligónke. Podujatie pripravili členovia Klubu priateľov heligónky pri MsKS v Senici v spolupráci s občianskym výborom Kunov, ktorý pracuje pod vedením p. Tatiany Blažkovej. O netradičné, ale pre Kunovčanov mimoriadne radostné otvorenie, sa postarali členovia Klubu neprofesionálnych výtvarníkov okresu Senica, ktorý slávnostnou vernisážou výstavy ,,Kunov očami SenArtu“ predstavili svoje kresby a maľby, ktoré zachytávajú zaujímavé a pre Kunov typické časti tejto malebnej dedinky.Pod moderátorskou taktovkou Mgr.Pavla Grimma sa preplnenej sále priateľom ľudovej pesničky postupne predstavilo 11 heligónkarov zo Senice, Častkova, Oreského. Popudinských Močidlan, Holíča a Skalice, ktorých vhodne striedali výborní Senickí heligónkari. Tohtoročné posedenie potvrdilo výrazný kvalitatívny nárast hudobnej zručnosti pri hre na tomto starodávnom nástroji u všetkých účinkujúcich, ale najmä výkony mladej nastupujúcej generácie heligónkárov ako Martinky Šefčíkovej, Erika Otrísala, Dominika Stašeka a Miroslava Buzrlu ocenilo výborné publikum dlhotrvajúcim potleskom. Svojim vystúpením zaujalo i holíčske duo Ladislav Michálek ( heligónka ) a Ján Bojanovský (ozembuch). O skvelej atmosfére podujatia svedčí i výrok priateľa Senických heligónkarov riaditeľa SAM Holding Myjava Ing. Pavla Šišku, ktorý na záver vyslovil myšlienku:, "Keď sa Kunovom voda liala, bola to pohroma. Prišli heligónky, je to radosť ohromná!"

Text a foto: branislav.grimm@zoznam.sk

pondelok 10. augusta 2009

Dušan Praženka - heligonkárska legenda z Podbranča

Dňa 6. augusta 2009 od nás vo veku 79 rokov do heligonkárskeho neba navždy odišiel Ing. Dušan z Podbranča, ktorý bol jedným zo zakladajúcich členov Klubu priateľov heligónky v Senici, a dlhoročný člen Folklórneho súboru Kýčer.

"Narodil sa v roku 1930, býval v Podbranči – Dolná Dolina. Prvýkrat držal v ruke heligónku keď mal asi 20 rokov. Bola to heligónka jeho mladšieho kamaráta, ktorý mu ukázal hru na prvom rade. Na nej sa naučil niekoľko pesničiek i s basami. Potom si kúpil vlastnú harmoniku značky LIGNA a hru druhom rade mu ukázal Ján Jankovich zo Sobotišťa. V roku 1949 začal chodiť na vysokú školu, takže sa harmonike nevenoval a to isté bolo i počas základnej vojenskej služby. Systematicky sa začal venovať heligónke až v roku 1958. Kúpil harmoniku značky Stibitz dvojradovú štvorhlasnú, B-Es ladenia. S ňou hrával na zájazdoch, ktoré organizovali v Slovenskej armatúrke na Myjave, kde po celý život pracoval. Heligónkari boli vo vetve jeho starého otca Pavla Praženku, hlavne jeho brata Martina Praženku, ktorý hrával na jednoradovú heligónku. Dušanov najväčší vzor bol Ján Španka zo Sotiny, ktorému je veľmi povďačný, lebo ho naučil technike hry pomocou akordov. Spomína si, že jeho prvá pieseň, ktorú vedel zahrať bola Tichá noc, tmavá nos, krásna je. Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1977 na Západoslovenských folklórnych slávnostiach v Myjave – Trnovce. Po generálnej skúške prišiel za ním Ján Černák i s dvomi tanečníkmi z Turej Lúky a požiadali ho, aby im zahral verbunk, pretože nemajú muzikanta a nikto im ho nechce zahrať. Vraj pochodili už celé okolie Myjavy. Bol to verbunk Ket sem išel z vojenčiny domú. V roku 1978 sa stal členom folklórnej skupiny Kýčer a je ním až doteraz. Je majiteľom niekoľkých heligóniek a doteraz z nich žiadnu nepredal, ani nevymenil. V súčasnosti pri hre používa najviac dve heligónky a to značky Konstantín Stibitz dvojradovú, štvorhlasnú, ladenia Fis – Cis a heligónku značky Antonín Hlaváček dvojradovú štvorhlasnú ladenia D-G. Obidve sa vyznačujú vysokou kvalitou z hľadiska vyhotovenia ako i z hľadiska hlasového. On sám ich hodnotí ako najlepšie na Slovensku. Počas svojej heligónkarskej praxe navštívil niekoľko krajín a zúčastnil sa i na folklórnych slávnostiach vo Východnej i v Detve a na Myjave." - úryvok z materiálu pripravovanej knihy o heligonke autora Mgr. Pavla Grimma.