utorok 1. decembra 2009

Miroslav Buzrla postúpil do celoslovenského kola Festivalu hudobného folklóru [video]


Dňa 28.11. sa o 15:00 sústredili v Červeníku hudobníci a speváci z celého Trnavského kraja. A čo sa tu vlastne konalo? Išlo o krajské kolo súťažnej prehliadky speváckych skupín, folklórnych skupín, ľudových hudieb, sólistov spevákov a inštrumentalistov v rámci Festivalu hudobného folklóru. Vyhlasovateľom tejto súťaže je Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia MK SR.
Celkom bolo pripravených 26 hudobných a speváckych čísiel a keďže už sa jednalo o krajské kolo, ktoré napredovalo na okresné kolá tak aj úroveň tu bola vyššia. Účinkujúci tu vyše dvoch hodín prezentovali svoj domáci folklór. Ich výkony celú dobu sledovala odborná porota z národného osvetového centra na čele s Paedr. Angelou Vargicovou.
Poslaním tohto podujatia je aktivizovať vedúcich a členov hudobných zložiek folklórnych kolektívov k samostatným výstupom, k vyhľadávaniu, spracúvaniu a interpretácii hudobno-folklórneho materiálu a taktiež podpora existencie a činnosti hudobných folklórnych kolektívov a sólistov.

Jediným účastníkom z radov Klubu priateľov heligonky v Senici bol skaličan Mirslav Buzrla, ktorý nám o akcii povedal:
„...Už na zvukovej skúške bolo počuť výborné spevácke a aj muzikantské výkony. To človeka vždy zneistí, ale na druhú stranu je rád, že sa môže s nimi na jednom pódiu vystriedať. Bolo počuť aký folklór je v trnavskom kraji a aký je rozmanitý, keďže sa rozprestiera od hraníc s Moravou až po hranice s Maďarskom. Ono v skutočnosti, vždy človeka poteší ak sa jedná o súťaž, keď postúpi ďalej, ale tu išlo aj o tú skúsenosť s inými kolektívmi, pozrieť sa, vypočuť si ich vystúpenie. A samozrejme pre mňa ako pre vedúceho a súťažiaceho je dôležitý a významný aj seminár s odborníkmi, ktorí sa v praxi pohybujú. Ako folklorista si s nimi človek môže porozprávať o problémoch v choreografiách či pri výbere folklórneho materiálu. Touto cestou sa im chcem za ich prácu a čas poďakovať a poďakovanie patrí aj Národnému osvetovému centru, že takéto podujatie organizuje.“

Miro Buzrla uspel aj v tomto kole a postúpil do celoslovenského kola, ktoré sa bude konať 4.-6. júna 2010 v Habovke. K tomuto úspechu mu gratulujeme a želáme aby sa mu darilo aj vo finále.

piatok 13. novembra 2009

"Hrajú aj ženy a dievčatá, ale neberú sa na javisko" - hovorí jediná žena v KPH.

"... Mgr. Anna Celleryová, narodila sa v roku 1938 v Sobotišti, býva v Senici. Pochádza z rodiny, ktorá obľubovala ľudovú hudbu. Matka veľa spievala a otec hral na heligónke i na husle. Bratia sa tiež stali hudobníkmi. Heligónku mala v rukách veľmi skoro a jej prvá pieseň bola Spadel z pece holúbek, roztrhal si žalúdek. V 6. triede mala prvé vystúpenie na javisku a sprevádzala i tanečný krúžok školy. Ako študentka Pedagogickej školy v Skalici hrávala v kultúrnej úderke, s ktorou vystupovali na rôznych podujatiach v Skalici. Ako učiteľka využívala pri nácviku piesní heligónku a MDŽ, Deň učiteľov a iné oslavy na škole sa nezaobišli bez jej heligónky. Ako hovorí, zrejme aj jej manžel sa zaľúbil aj do nej cez heligónku. So súborom Cantilena na zájazdy cestovala vždy s heligónkou. I keď deti majú hudobné vzdelanie, na heligónku nehrajú. Je jedinou ženou v Klube priateľov heligónky, ale všetci ju berú ako rovnocennú partnerku, čo dokazuje svojou hrou. Najväčší úspech dosiahla na 1. Celoslovenských majstrovstvách v hre na heligónku v Smoleniciach 3. septembra 2005, kde vyhrala kategóriu žien a na Myjavskej heligónke dostala cenu obecenstva, ktorá bola zároveň jedinou cenou. Jej heligónka, ktorú otec kúpil v roku, keď sa narodila, ju od toho dňa sprevádza až po dnes. Okrem heligónky vie hrať i na akordeóne a bola dlhoročnou členkou speváckeho zboru Cantilena..." úryvok z pripravovanej knihy o heligonke Mgr. Pavla Grimma

Pani Celleryová, prezraďte nám, aké je to byť jedinou ženou v klube?
Príjemné, mám ich všetkých rovnako rada. Veľa som sa od nich naučila o vystupovaní na javisku.

Prečo je podľa Vás hra na heligónku obľúbená viac u mužov?
Vďaka Bohu, prežila som s mojím „orchestriónom „veľa krásnych chvíľ. Hrajú aj ženy a dievčatá, ale neberú sa na javisko.

Heligonka je súčasťou Vášho života od detstva. Ako často a v akých chvíľach beriete heligonku do rúk?
Hrám temer denne. Pri hraní sa dá vrátiť sa do minulosti, plakať, aj modliť sa, no a treba cvičiť. Rada robím ľuďom radosť. Jednej skupine obyvateľov nášho domova dôchodcov hrávam ako terapiu. I keď už všeličo zabudli, spievať ešte vedia.

Je o Vas známe, že heligonku vozíte so sebou na každú dovolenku či výlet. Ako daleko ste spolu boli a ake boli reakcie okolia?
Hudba nepozná hranice, je dobrým dorozumievacím prostriedkom. Keď sme s manželom spievali v zbore Cantiléna , večer po vystúpeniach prišla na rad moja heligónka. Najďalej to bolo v San Sebastian, Marseille, Brémy, Nebra a bez Cantileny to boli dovolenky v Grécku, Mödlingu, bližšie a živšie to bolo vo Velkých Pavloviciach. Dobrodružná bola aj plavba loďou po Baťovom kanáli. Poslucháči prijímali moju hru s úsmevom, prípadne si pospevovali so mnou.

Váš repertoár je výnimočný, čo máme možnosť vidieť na Vašich vystúpeniach, kde nás stále prekvapujete výberom z rôznych žánrov. Sú také pesničky, o ktoré by ste chceli Váš repertoár ešte rozšíriť?
Áno, lákajú ma nové piesne. Ktorú sa naučím spievať, tú aj zahrám - bez nôt.

Aký je Váš heligonkársky sen?
Mám zopár heligonkárskych snov. Prvý sa volá Stála heligonkárska scéna Anky Celleryovej, kam by si chodili zaspievať či zahrať aj mladí. No ešte som nepožiadala o zastrešenie žiadneho súkromného podnikateľa.

V poslednom čase Vás často na podiách vidíme v spoločnosti dalšich heligonkárov. Prezraďte nám niečo viac o tejto Vašej aktivite.
Svoje zoskupenie nazývame Heligonkári Anky Celleryovej. Je otvorené pre kohokoľvek, kto vie hrať a splní moje podmienky.

Text: vmi, Foto: www.senline.sk

nedeľa 8. novembra 2009

Noví členovia klubu

Na novembrovom klubovom stretnutí sa novými členmi klubu stali pán Ján Buzrla, štrnásťročná Martina Šefčíková a jej otec Pavol Šefčík. Klub má teraz 25 členov.

streda 30. septembra 2009

Heligonkárom robil „predskokana“ Pavol Hammel

Areál holíčskeho zámku bol poslednú septembrovú sobotu dejiskom III. Ročníka Zámockých pivných slávností. V zámockom depozite bolo pre milovníkov „zlatého moku“ pripravených 13 druhov pív rôznych značiek, bohaté občerstvenie i rôznorodý hudobný program. Veľký úspech zožal Pavol Hamel, ktorý zahral na želanie svoje najväčšie hity ako „Učiteľka tanca“ či „Medulienka“.
Keďže prišiel do Holíča neplánovane, zo svojho času mu venovali „Senickí heligonkári“, s ktorými si zahral i holíčan Ladislav Michálek. Heligonkári však nezostali návštevníkom pivných slávností nič dlžní a pre veľký úspech niekoľko piesní pridali.


Text: Miroslava Otrísalová

štvrtok 24. septembra 2009

K tradíciám patria aj heligónky

Týždeň Trnavského samosprávneho kraja v Záhorskom osvetovom stredisku v Senici otvorili v pondelok 21. septembra výstavou s názvom „Úcta k tradíciám, zodpovednosť za budúcnosť“. K tradíciám patrí i starý hudobný nástroj – heligónka, ktorej tóny zneli na vernisáži v podaní dvoch členov Klubu priateľov heligónky zo Senice. Na úvod zahral zmes ľudových piesní z regiónu Erik Otrísal a vernisáž ukončili spoločne s Antonom Pulmanom z Hlbokého piesňami „Nešel bych já cez ten Kunov“ a „Cez Senicu teče vodička“.
Výstava fotografií mapujúcich činnosť troch zariadení v Senici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja potrvá do 2. októbra.

Text: Miroslava Otrísalová

streda 23. septembra 2009

Heligónky sú v Gbeloch žiadané.

Traja členovia Klubu priateľov heligónky v Senici – Ladislav Michálek, Miroslav Zálešák a Erik Otrísal hrali v júli tohto roku v Gbeloch. Gbelskí dôchodcovia ich pozvali, aby im svojimi piesňami spríjemnili družobné stretnutie so seniormi z moravských Židlochovic. V kultúrnom dome gbelania pripravili pre svojich hostí pohostenie a krátky program v podaní miestneho speváckeho zboru a potom im na počúvanie, ale hlavne do tanca hrali heligonkári.
O tom, že heligónky mali v Gbeloch veľký úspech svedčilo ďalšie pozvanie na 17. septembra. Výborná zábava v podaní heligonkárov Ladislava Michálka a Miroslava Zálešáka (Erik Otrísal kvôli školským povinnostiam nehral) bola pre gbelských dôchodcov „to pravé orechové“ a preto si ich objednali už dopredu.
20. októbra budú hrať jubilantom a 25. novembra „Katarínam“.

Text: Miroslava Otrísalová

sobota 29. augusta 2009

Predhodové posedenie pri heligónke v Kunove

V sobotu podvečer, 23.augusta, sa v Kultúrnom dome v Kunove uskutočnilo už v poradí ôsme predhodové posedenie pri heligónke. Podujatie pripravili členovia Klubu priateľov heligónky pri MsKS v Senici v spolupráci s občianskym výborom Kunov, ktorý pracuje pod vedením p. Tatiany Blažkovej. O netradičné, ale pre Kunovčanov mimoriadne radostné otvorenie, sa postarali členovia Klubu neprofesionálnych výtvarníkov okresu Senica, ktorý slávnostnou vernisážou výstavy ,,Kunov očami SenArtu“ predstavili svoje kresby a maľby, ktoré zachytávajú zaujímavé a pre Kunov typické časti tejto malebnej dedinky.Pod moderátorskou taktovkou Mgr.Pavla Grimma sa preplnenej sále priateľom ľudovej pesničky postupne predstavilo 11 heligónkarov zo Senice, Častkova, Oreského. Popudinských Močidlan, Holíča a Skalice, ktorých vhodne striedali výborní Senickí heligónkari. Tohtoročné posedenie potvrdilo výrazný kvalitatívny nárast hudobnej zručnosti pri hre na tomto starodávnom nástroji u všetkých účinkujúcich, ale najmä výkony mladej nastupujúcej generácie heligónkárov ako Martinky Šefčíkovej, Erika Otrísala, Dominika Stašeka a Miroslava Buzrlu ocenilo výborné publikum dlhotrvajúcim potleskom. Svojim vystúpením zaujalo i holíčske duo Ladislav Michálek ( heligónka ) a Ján Bojanovský (ozembuch). O skvelej atmosfére podujatia svedčí i výrok priateľa Senických heligónkarov riaditeľa SAM Holding Myjava Ing. Pavla Šišku, ktorý na záver vyslovil myšlienku:, "Keď sa Kunovom voda liala, bola to pohroma. Prišli heligónky, je to radosť ohromná!"

Text a foto: branislav.grimm@zoznam.sk

pondelok 10. augusta 2009

Dušan Praženka - heligonkárska legenda z Podbranča

Dňa 6. augusta 2009 od nás vo veku 79 rokov do heligonkárskeho neba navždy odišiel Ing. Dušan z Podbranča, ktorý bol jedným zo zakladajúcich členov Klubu priateľov heligónky v Senici, a dlhoročný člen Folklórneho súboru Kýčer.

"Narodil sa v roku 1930, býval v Podbranči – Dolná Dolina. Prvýkrat držal v ruke heligónku keď mal asi 20 rokov. Bola to heligónka jeho mladšieho kamaráta, ktorý mu ukázal hru na prvom rade. Na nej sa naučil niekoľko pesničiek i s basami. Potom si kúpil vlastnú harmoniku značky LIGNA a hru druhom rade mu ukázal Ján Jankovich zo Sobotišťa. V roku 1949 začal chodiť na vysokú školu, takže sa harmonike nevenoval a to isté bolo i počas základnej vojenskej služby. Systematicky sa začal venovať heligónke až v roku 1958. Kúpil harmoniku značky Stibitz dvojradovú štvorhlasnú, B-Es ladenia. S ňou hrával na zájazdoch, ktoré organizovali v Slovenskej armatúrke na Myjave, kde po celý život pracoval. Heligónkari boli vo vetve jeho starého otca Pavla Praženku, hlavne jeho brata Martina Praženku, ktorý hrával na jednoradovú heligónku. Dušanov najväčší vzor bol Ján Španka zo Sotiny, ktorému je veľmi povďačný, lebo ho naučil technike hry pomocou akordov. Spomína si, že jeho prvá pieseň, ktorú vedel zahrať bola Tichá noc, tmavá nos, krásna je. Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1977 na Západoslovenských folklórnych slávnostiach v Myjave – Trnovce. Po generálnej skúške prišiel za ním Ján Černák i s dvomi tanečníkmi z Turej Lúky a požiadali ho, aby im zahral verbunk, pretože nemajú muzikanta a nikto im ho nechce zahrať. Vraj pochodili už celé okolie Myjavy. Bol to verbunk Ket sem išel z vojenčiny domú. V roku 1978 sa stal členom folklórnej skupiny Kýčer a je ním až doteraz. Je majiteľom niekoľkých heligóniek a doteraz z nich žiadnu nepredal, ani nevymenil. V súčasnosti pri hre používa najviac dve heligónky a to značky Konstantín Stibitz dvojradovú, štvorhlasnú, ladenia Fis – Cis a heligónku značky Antonín Hlaváček dvojradovú štvorhlasnú ladenia D-G. Obidve sa vyznačujú vysokou kvalitou z hľadiska vyhotovenia ako i z hľadiska hlasového. On sám ich hodnotí ako najlepšie na Slovensku. Počas svojej heligónkarskej praxe navštívil niekoľko krajín a zúčastnil sa i na folklórnych slávnostiach vo Východnej i v Detve a na Myjave." - úryvok z materiálu pripravovanej knihy o heligonke autora Mgr. Pavla Grimma.

utorok 19. mája 2009

Heligonky "Stanček Rudolf"


Všetkým členom klubu ale aj ostatným heligonkárom a priateľom heligonky dávame do pozornosti novú webovú stránku s heligonkami značky Stanček Rudolf.

piatok 24. apríla 2009

18. stretnutie heligónkarov v Myjave [rozhlasová reportáž]

Do rána bieleho, ako sa hovorí, trvalo v Myjave počas víkendu už 18. stretnutie heligónkarov z celého Slovenska a z Moravy. Heligónky sú gombíkové akordeóny a dodnes sú obľúbené hudobné nástroje nielen na západnom Slovensku. Organizátori privítali až 40 účinkujúcich, ktorí po päťhodinovom maratóne pokračovali v zábave spoločným stretnutím. Vyvrcholením prehliadkového večera bolo vystúpenie 12-ročného nevidiaceho hráča na heligónku Roberta Lombiniho z Českej republiky. V programe však boli zastúpené najmä Záhorie, ale aj horné Považie, Orava, Kysuce, ale aj trnavský región. Počas programu, ale aj po ňom ste v celom Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave mohli stretnúť nadšencov heligónok, ktorí si len tak sami sebe hrali pre radosť. Zlomok atmosféry z víkendového 18. stretnutia heligónkarov v Myjave nám teraz priblížil Martin Jurčo v reportáži. Zdroj: www.rozhlas.sk

sobota 21. marca 2009

Nevšedné podoby prútia.

.
Pod týmto názvom sa v Rudníku 14.marca uskutočnilo III. celoslovenské stretnutie košikárov, ktorého sa zúčastnili i ,,majstri prútika“ z Česka. Cieľom podujatia bolo vytvoriť priestor na stretnutie, vzájomnú výmenu poznatkov, názorov, nápadov a skúseností ľudových majstrov.
Sprievodným podujatím bola i súťažná výstava Netradičných výrobkov a kuriozít vyrobených z prútia. Návštevníci tak mali možnosť nielen obdivovať výrobky, ale i anketovým hlasovaním rozhodnúť o poradí a víťazoch súťaže. Pre žiakov základnej školy pripravili organizátori z Obecného úradu Rudník a Centra tradičnej kultúry Myjava zaujímavé tvorivé dielničky.
Stretnutie košikárov sprevádzal bohatý kultúrny program, v ktorom vystúpil divadelný spolok z Priepasného, deti z Materskej škôlky z Rudníka, folklórny súbor Brezovan z Brezovej pod Bradlom, s ktorým vystúpil v rámci prezentácie košikárskeho umenia aj Ing. Ján Zeman a hudobná skupina Netradičný folklór z Vrbového. O dobrú náladu sa po celý deň staral hudobný súbor Senickí heligónkari pod vedením Mgr.Pavla Grimma.
Starosta obce Rudník, Bc. Jaroslav Ferianec na záver podujatia vyhodnotil nielen súťaž prútikárov, súťaž o netradičné výrobky z prútia, ale i súťaž O najkrajšiu predzáhradku v obci za rok 2008. Záverečný neutíchajúci potlesk návštevníkov bol zaslúženou odmenou pre organizátorov za prípravu nádherného podujatia, ktoré spojením umenia kultúrnych súborov a majstrov prútikárov vytvorilo neopakovateľnú atmosféru spolupatričnosti hudby, tanca, hovoreného slova so šikovnosťou rúk ľudových majstrov, ktoré vytvárajú i netradičné nádherné výrobky z prútia.
Mgr.Branislav Grimm

pondelok 9. februára 2009

Janko Kudri bol človek, z ktorého vyžarovala dobrosrdečnosť a láska. [video]

Ján Kudri sa narodil 20. 9. 1931 v Senici. Pochádzal z rodiny Nových na Morave, v ktorej bola heligónka členom domácnosti. Jeho dedko Jan Nový a dedkov švagor pán Bareš naučili vtedy 8-ročného Jána hrať na heligónke a táto záľuba sa stala súčasťou jeho života. Ján Kudri nepoznal noty, ale vďaka vynikajúcemu sluchu zahral všetko, čo počul. Od jednoduchých pesničiek, cez ľudové, umelé, české i slovenské, polky, valčíky, tangá, ale aj árie z operiet a cudzí mu nebol ani pop. Jeho hru poznali mnohí, po celom Slovensku, pretože život ho privádzal na rôzne miesta. Najviac a najradšej však hral doma. Pre rodinu, blízkych, na rodinných oslavách a stretnutiach, kde rozdával radosť a pohodu. Ján Kudri na heligónku nielen hral, ale tieto krásne ľudové nástroje i zbieral. V období, keď ešte heligónky nezaznamenávali taký boom ako dnes, si viac ako tridsať heligóniek odviezol zberateľ do Ostravy. Jednu heligónku mal však Ján Kudri obľúbenú - štvorradovú perleťovú Kebrdle, ktorú by nepredal nikdy! Až do svojej smrti si ich ponechal 22.

Dnes ich stráži ako oko v hlave jeho rodina – manželka a štyri deti. Z nich len jeden - mladší syn Radovan zdedil hudobný sluch, ale intenzívne sa hre na heligónku nevenuje. Len občas niektorú z tých, ktoré po otcovi zostali prevetrá …
V časoch, keď mohol Ján Kudri rozdávať svoj jedinečný talent a nadanie nebola heligónka tak populárna a neboli stretnutia heligonkárov. Až v pokročilejšom veku vystupoval na verejných akciách a spolu s Pavlom Grimmom bol spoluzakladateľom „Klubu priateľov heligónky“ v Senici, ktorý si však užil len 3 roky. Ján Kudri zomrel náhle a bez rozlúčky 12. 3. 2003.

Pavol Grimm, autor knihy „Škola hry na heligónku“ o Jánovi Kudrim napísal:
… „Hneď od prvého stretnutia, v roku 2001, sme si boli blízki nielen vekom, ale i podobným štýlom hry na heligónku a repertoárom. Janko Kudri pracoval aj v Čechách a tu sa stretával s mnohými výbornými českými heligonkármi. Odpozoroval a postupne si osvojoval štýl ich hrania. Niekoľko krát mi povedal, že vždy sa učil len od lepších. Zaujímal ho hlavne prednes a precítenie hranej melódie. Toto sa odzrkadľovalo na jeho hre. Dôsledne dbal na využitie dynamiky a dodrženie tempa prednesenej skladby. Zvlášť sa to prejavovalo v oblasti populárnej hudby, ktorú mal veľmi rád. Základ jeho hry však tvorili ľudové piesne zo Záhoria, moravské, české, ale rád si zahral i ruské a majstrovsky vedel zahrať niekoľko tirolských piesní. Veľmi často pri hre používal ozdobný prvok glissand. Využíval ho podľa nálady, atmosféry a hernej situácie. Okrem toho mal niekoľko svojich „univerzálnych“ medzihier, ktoré vsúval do hry pri ľudových valčíkoch a polkách. Táto hra vyžaduje výborný hudobný sluch, dobrú techniku hry a zmysel pre improvizáciu – vytvoriť medzihrou krátku novú melódiu. Janko Kudri bol človek, z ktorého vyžarovala dobrosrdečnosť, láska, ochota poradiť a pomôcť. Takýto zostáva v našich spomienkach a srdciach...“



Z toho, že heligónka sa dnes znova stáva populárnou by mal Ján Kudri určite obrovskú radosť. Ako poďakovanie za to, aký bol a čo pre rodinu znamenal, jeho najbližší poriadajú každý rok stretnutie heligonkárov v Borskom Mikuláši pod názvom Memoriál Jána Kudriho.

Text: Miroslava Otrísalová, Foto a video: Libor Kubíček

nedeľa 25. januára 2009

Na veľtrhu cestovného ruchu.

V dňoch 22. – 25. januára sa v bratislavskom výstavisku Incheba uskutočnil medzinárodný veľtrh cestovného ruchu. K úspešnej prezentácii Mesta Senica, ktorú pripravili Rekreačné služby Mesta Senica s.r.o., v spolupráci s informačnou kanceláriou Infosen Senica prispeli i ľudové piesne zo Záhoria v podaní Senických heligonkárov pod taktovkou Mgr. Pavla Grimma.